Kurátor výstavy: Ivan Jančár
Miesto konania: Považská galéria umenia v Žiline, výstavné priestory na 1. poschodí
Vernisáž: štvrtok 27. septembra 2012 o 17.00 hod
Trvanie výstavy: do 28.10.2012

Výstava Roberta Bruna v Považskej galérii umenia v Žiline po väčšom časovom odstupe od jeho poslednej prezentácie v galérii opäť predstavuje jeho aktuálnu tvorbu. Je to kolekcia veľkoformátových obrazov, ktoré na rozdiel od staršej tvorby charakterizuje príklon k abstrakcii. Súčasťou prezentácie autora bude aj predstavenie katalógu jeho tvorby, ktorý vydala PGU v Žiline.
Robert Brun (*1948) patrí pomedzi popredných výtvarníkov tvoriacich v Žiline. Patrí medzi posledných absolventov ateliéru Vincenta Hložníka na Oddelení knižnej grafiky a ilustrácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Mnoho z jeho mäkko modelovaných magických grafických listov, ale aj kresieb či ilustrácií zo 70. a 80. rokov získalo ocenenia. Autor Ilustroval okolo 60 knižných titulov, posledný v roku 1995. Jeho ilustrácie získali medaile na medzinárodných súťažiach BIB v Bratislave a IBA v Lipsku. K domácim oceneniam patrí množstvo uznaní v súťaži Najkrajšia kniha roku, Cena Ľudovíta Fullu a ďalšie. Rovnaké uznanie si získal svojou grafickou tvorbou. Svedčia o tom ceny na pravidelných prehliadkach grafiky v Banskej Bystrici a ceny zo zahraničia, z Dánska, Holandska, Poľska, Talianska. Jeho diela sú zastúpené v zbierkach galérií i u mnohých súkromných zberateľoch doma i vo svete.
Už dlhšiu dobu svoju tvorbu prezentuje pomerne zriedkavo a viac sa uzatvára do súkromia svojho ateliéru, kde však vzniká pozoruhodné a ojedinelé dielo, ktoré si zaslúži hlbšiu pozornosť a skúmanie. Robert Brun sa však neutiahol do ústrania úplne – od roku 2002 pedagogicky pôsobí na Akadémii umení v Banskej Bystrici, v súčasnosti ako vedúci Katedry grafiky. Autor bol bytostný figuralista, či už sa to týka oblasti ilustrácie, alebo voľnej tvorby, a trvalo dlhý čas, kým sa dostal až na pomedzie abstraktnej maľby. Od roku 1990 sa venuje grafickej tvorbe len sporadicky, sústreďuje sa na kresbu a maľbu, od malých formátov postupne prechádza k rozmernejším plochám, ktoré mu poskytujú dostatok priestoru na realizáciu výtvarných vízií. Vo väčšine jeho obrazov z rokov 2008 – 2012 by sme obrysy figúr hľadali márne. Figúra sa „rozpúšťa“ s podržaním jej základných znakov, pomaly, v skratke a deformácii tvaru opúšťa plochu a zostávala tam len jej fosília, ozvena konkrétneho tvaru, ktorá sa dá dešifrovať len podvedome.