Nové akvizície PGU v Žiline v roku 2019 podporené dotáciou z FPU

Jana Kapelová: Nylonové súvislosti (2017)
autonómne video, 18´19´´, farba, zvuk

Video – záznam z kolektívnej performancie sa dotýka témy prekarizácie, skúma stav ekonomickej a spoločenskej neistoty a frustrácie plynúcej z nestabilnej a nedostatočne finančne ohodnotenej práce. Jana Kapelová oslovila umelkyne, historičky umenia a kurátorky, aby sprostredkovali svoje pracovné skúsenosti a profesijnú situáciu vplývajúcu na ich život. Subjektivita výpovedí bola motivovaná potrebou zverejniť nepohodlnú realitu a sprostredkovať všeobecný pocit žien pôsobiacich v kultúre. Primárne nešlo o „sťažovanie sa“ či utápanie v krivdách alebo vo vlastnom zlyhaní, naopak – forma kolektívnej performancie vytvorila priestor pre uvedomenie si zdieľanej situácie, no i na (seba)reflexiu v porovnaní sa navzájom a v spolupatričnosti s druhými, s dôležitým emancipačným potenciálom stať sa aktívnym subjektom. Performanciu v podobe monológov jednotlivých aktériek J. Kapelová zosnímala a postprodukčne (strih, otitulkovanie v ENG jazyku) upravila a prezentovala v roku 2017 v Centrum Ciachovňa Arzenal v Žiline, kde bola aj nasnímaná. Video v podobe monológov jednotlivých aktériek trefne pomenúva známe súvislosti ohľadom práce žien v kultúre, ktoré sa však všeobecne nespájajú s takmer žiadnou iniciatívou usilujúcou o ich zmenu. Je to typické najmä pre kultúru, kde je práca stále ponímaná viac ako poslanie a je nedostatočne finančne hodnotenou profesiou. Video sa snaží nazerať na situáciu z rodového aspektu – predkladá fungovanie umeleckej prevádzky ako feminizovanej oblasti, no zároveň marginalizovanej a mzdovo nerovnej.

Daniela Krajčová: Destroyed photos (2015)
kresba na pauzovacom papieri, fixka, 11 ks á 42 x 59 cm, kresba na pauzovacom papieri, fixka, 2 ks á 29,7 x 42 cm, animácia, 24 min 19 sec, farba, zvuk, kresby a animácia sú prezentované ako inštalácia s variabilnými rozmermi podľa parametrov priestoru

Pri realizácii diela bola použitá metóda spolupráce, dielo vzniklo na základe mapovania orálnej histórie dotýkajúcej sa konkrétnej lokality, kde informácie poskytol priamy pamätník udalostí – voľakedajší zamestnanec fotoateliéru. Autorka ním načrtáva pohľad na minulosť Slovenska – predovšetkým na problematiku židovstva (arizácie, transporty). Kresby a animácie vychádzajú z dobových materiálov, a autorka kresbami nanovo sprítomňuje/rekonštruuje udalosti i lokality v Banskej Štiavnici počas II. svetovej vojny. Video vzniklo ako záznam procesu kreslenia a jednoduchá geometrická kresba ilustruje spomienky pamätníka.
Dielo je možné dielo definovať ako experimentálnu dokumentárnu stratégiu s prvkami spolupráce, je aj osobitou – intermedializovanou podobou kresby – presahom do videoanimácie, a v zmysle prezentácie aj do inštalácie, čiže ide o update tradičného média v aktuálnom umení.

Tomáš Rafa: Protest ĽSNS a VZDORU Kysuce proti utečencom a diktátu Bruselu (2015)
video, 14´23´´, farba, zvuk

Video Protest ĽSNS a VZDORU Kysuce proti utečencom a diktátu Bruselu (2015) patrí do série videí z projektu Nový nacionalizmus v srdci Európy (od roku 2009), ktorý obsahuje videoreportáže T. Rafu z demonštrácií a protestov. Autor dlhodobým záujmom o túto tému dosahuje kredibilitu, ktorá je v angažovanom umení veľmi dôležitým meradlom. Dielo (podobne ako ďalšie z tejto série) je záznamom udalosti, ktorý vznikol vo verejnom priestore – a ako také sa pohybuje na hranici umeleckého a dokumentárneho žánru – toto možno pokladať za autorskú licenciu T. Rafu. Vo videu sú zdôrazňované emotívne a významom či symbolmi nabité momenty, no narozdiel od dokumentárneho žánru sú nejednoznačné, každopádne registrujú náladu okamihu a tvoria časovo a miestne špecifický záznam emócií. Video zachytáva protestné zhromaždenie vtedy ešte mimoparlamentnej nacionalistickej strany ĽSNS v Žiline v roku 2015. Dielo bolo prezentované na prvej samostatnej výstave autora v PGU – Nový nacionalizmus v srdci Európy (2015, kurátorka: M. Sikorová-Putišová), ktorá po prvý raz ucelene prezentovala túto oblasť tvorby autora.

Jaroslav Kyša: Memorial Tablet II. (2014)
objekt, silikón, oceľ, 60 x 56 x 5 cm

Objekt reaguje na miestošpecifickú situáciu: tabuľu donedávna umiestnenú vo verejnom priestore Žiliny, ktorá textom: „Z BALKÓNA TEJTO BUDOVY BOLA DŇA 6. OKTÓBRA 1938 DR. JOZEFOM TISOM VYHLÁSENÁ AUTONÓMIA SLOVENSKEJ KRAJINY“ pripomínala tzv. Žilinskú dohodu, ktorej následkom bol vznik kolaborantského Slovenského štátu. Autorov silikónový odliatok originálnej tabule znemožňuje prečítanie si textu a navyše je inštalovaný nad výškou očí. Mäkkosť materiálu v Kyšovej verzii demonštruje účelovú deformáciu histórie (politické rozhodnutie) vtedajšou mocou a spôsob inštalácie (prevesenie odliatku na tyč) je autorovou interpretáciou snahy potláčať do úzadia (napr. ignorovaním jeho dôsledkov, či nechuťou zaujať k nemu stanovisko) tento dôležitý fakt slovenských dejín, ktorý je však utilitárne využívaný najmä nacionalistami prítomnými v politike. Odliatok akoby „ledabolo prevesený“ cez tyč je tiež spodobením opomínania dôležitosti historickej a spoločenskej pamäte. Dielo je rekognoskáciou verejného priestoru a jeho histórie ako jedného z dôležitých diskurzov súčasného umenia.

Veronika Rónaiová:
Malé túžby, nájdené umelecké dielo Juliána Filu – Malé túžby (1966/2018)
objekt/asambláž, 68 x 78 x 12 cm

Tvorba Veroniky Rónaiovej, v ktorej premaľováva (autorsky vstupuje do obrazov, v tomto prípade do asambláže) svojho otca – pop-artového a hyperrealistického maliara a tvorcu asambláží Juliána Fila (1921 – 2007), čerpá z viacerých premís feminizmu, avšak v prípade V. Rónaiovej ide o čisto subjektívne a osobné (a v istom zmysle veľmi intímne) gesto. Zároveň prostredníctvom neho definuje svoj status výtvarnej umelkyne v tom najužšom sociálnom okruhu – rodine – ako isté vymedzenie sa voči mužským príbuzným – umelcom: otcovi i manželovi. Túto polohu umeleckého „self-positioningu“ prezentovala autorkina výstava Dedičstvo, konaná v roku 2018 v PGU Žilina. Objekt Malé túžby, pôvodne vytvorený J. Filom, autorka V. Rónaiová autorsky upravila vložením reprodukcie vlastného obrazu a úpravou jeho niektorých artefaktov. Dielo sa tak stalo komentárom a citáciou diela jej otca. Prenesene – ako metafora, je zobrazením dialógu o umení a ich tvorbe, ktorý medzi nimi v minulosti prebiehal a dozaista mal vplyv aj na ich individuálnu tvorbu. V súvislosti s témou spomínanej výstavy, je toto dielo jednou z podôb, ako Veronika Rónaiová chápe dedičstvo – ako stále neuzavretú komunikáciu s otcom – výtvarníkom.

Ján Triaška: Vianočný darček (2008)
objekt, 12ks á 30 x 40 cm lightboxy, digitálna fotografia 12 ks á 30 x 40 cm,
kovová polica 200 x 60 cm

Hoci je Triaška maliarom, je aj autorom viacerých objektov komunikujúcich jeho postoj k vybraným spoločensko-kultúrnym javom a mechanizmom. Objekt vyjadruje jeho fascináciu nad spotrebiteľskou kultúrou našich Vianoc, komentuje ním najmä špecifickú situáciu ohľadom najdôležitejších slovenských sviatkov – chápaných aj ako sviatky rodiny, v ktorej sú hodnoty s nimi tradične spájané (medziľudské a rodinné vzťahy), valcované kvantitou tovarov. Autor pochádza z iného kultúrneho prostredia (narodil sa v Srbsku) a hoci dlhodobo žije na Slovensku, zaráža ho materiálny charakter slovenských Vianoc a sústreďovanie sa viac na aspekt „obdarovávania sa“, ktoré je pevnou súčasťou nášho rituálu Vianoc. Pod zámienkou tradičných vianočných návštev si u priateľov fotil vianočné darčeky. Fotografie, ktoré ich zobrazujú naaranžované zo zátiší – ako bizarné „portréty“ podarúnkov, sa stali súčasťou lightboxov naukladaných v policiach bežného regálu, – ktorý s použitím zveličenia, môže byť aj reklamou na Vianoce (vysvietené lightboxy nápadne pripomínajú TV obrazovky s reklamami). Objekt, je tak autorovým komentárom, odpoveďou človeka z iného kultúrneho prostredia, v ktorom aspekt (povinného) obdarovania sa počas Vianoc, nie je kritériom hodnoty týchto sviatkov. No rozhodne sa v tomto autorovom geste spotrebiteľský charakter slovenských sviatkov ešte viac odhaľuje. Dielo je sociologickou sondou do nášho súkromia, no tiež zaujímavou transpozíciou: zobrazenie/zvečnenie sa tu stáva najmä „zvecnením“.