Alex Mlynárčik (narodený v roku 1934 v Žiline)
Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej neoavantgardy, ktorého tvorba zámerne popiera hranicu medzi bežnou realitou a umením v zmysle ich totálneho prepojenia. Tým sa svojimi aktivitami najmä v 60. a začiatkom 70. rokov výrazne priblížil k vtedajším trendom európskeho umenia (najmä Nového realizmu, úzko spolupracoval s teoretikom umenia Pierre Restanym). Alex Mlynárčik vniesol do slovenského výtvarného umenia hmatateľný kód, ktorého cieľom bolo poukázať na civilnú existenciu ako na sústavný proces umenia. I preto sú jeho realizácie v oblasti akčného a konceptuálneho umenia (častokrát ide o ich fúzie, kde sa ich limity potierajú) organizované ako slávnosti, na ktorých sa zúčastňujú – a tak do formy a štruktúry diela prispievajú, aj civilní účastníci (napr. akčné projekty koncipované ako „slávnosti“: Evina svadba v roku 1972 v Žiline alebo Deň radosti – Keby všetky vlaky sveta v roku 1971 v Zákamennom. Výraznou linkou v jeho tvorbe je proces apropriácie, čiže privlastnenia si a následnej autorskej interpretácie iného diela umenia, ktorý autor preformátuje do autorsky režírovanej akcie – udalosti ako odvolávky na pôvodné dielo (napr. Memoriál Edgara Degasa v roku 1971 v Liptovskom Mikuláši.
Metro Lola (1991)
intermédiá, nástenný objekt, obkladačky, drevotrieska, fix, spray
Tak i urbánny aspekt grafity v priestoroch parížskeho metra ako typický príspevok do koloritu týchto prostredí môžeme pokladať za prejav tzv. kultúry mesta – aspekt, ktorý bežne prehliadame, resp. ignorujeme, no autor poukazuje na jeho skrytý pôvab a pokladá ho za relevantnú (civilnú i anonymnú) autorskú stratégiu – činí tak jej privlastnením či priamym realizovaním prostredníctvom participantov/účastníkov vo svojich projektoch už od 60. rokov 20. storočia.
