Autorky a autori: Radovan Dranga, Ľuboš Kotlár, Jaroslav Kyša, Kristian Lukić, Ľudmila Machová, Katarína Poliačiková, Alina Sokolova, Ester Šabíková, Martina Šimkovičová
Kurátorka: Miroslava Urbanová
Miesto konania: Považská galéria umenia v Žiline , výstavné priestory na prvom poschodí
Vernisáž: štvrtok 26. septembra 2019 o 17.00 hod.
Trvanie výstavy: 27. 9. – 17.11.2019
Melanchólia nie je iba morbídne zatemnenie kontemplatívnej mysle, ale zahŕňa taktiež vízie, manický entuziazmus a extázu. …Melanchólia je syndróm, ktorý dobre poznáme, donedávna označovaný ako manicko-depresívny, dnes ako bipolárny.
Lieven De Cauter, Small Anatomy of Political Melancholy (preklad M. Urbanová)
Skupinová výstava MELANCH LIA predstavuje diela autorov a autoriek, ktorí sa pohybujú naprieč rôznymi médiami a bez spoločnej východiskovej témy jednotlivých diel. V rámci svojho backgroundu, v čase a v priestore, v spôsobe rozmýšľania prostredníctvom istých estetických stratégií však krúžia okolo, či sa rôznymi spôsobmi dotýkajú aj melanchólie. Robia tak častokrát nenápadne, bez nánosov spomienkového romantizmu, bez melodramatických gest. Naopak, pristupujú k jej kvalitám a obmedzeniam s analytickým odstupom či poetickým zaľúbením. Ich diela vznikajú v podhubí samotnej melanchólie, vo vedomí viacerých koncov systémov a ideí a predovšetkým vo vedomí neschopnosti vytvoriť nové alternatívne scenáre.
Melanchóliu vnímam ako stav mysle, kolektívneho vedomia spoločnosti, ktorý sa šíri naprieč hranicami a subjektivitami. Nemôže byť splošťovaná na mýtus kreatívneho smútku, čiernu lepkavú tekutinu stekajúcu po generickom žltom smajlíku či hĺbavé existenciálne klišé o umení a melancholickom (mužskom) umeleckom géniovi. Je to kruh neodbytných myšlienok, čistá obsedancia, ľpnutie na prázdne, na niečom, čo tu nie je – stratený objekt túžby, prekonané ideály, predstavy o javoch, ľuďoch, systémoch, veciach a ich fungovaní. Ani Freud nepovažoval melanchóliu za stav, ktorý sa by sa dal preklenúť trúchlením.
Výstava sleduje melanchóliu a jej prejavy ako súčasť života v súčasnom globálnom systéme marketovanom ako plnom kríz – kapitalizmu, tradičnej politiky, ekosystému, maskulinity, vízií o budúcnosti; doby plnej rôznych post- po postmoderne: postfaktuálnosti, postpravdy či ideologicky prekérnej postkomunistickej skutočnosti našich malých stredoeurópskych krajín. Autori oscilujú medzi nekonečnou radosťou a úzkosťou z nekonečného množstva (spotrebiteľských) možností v rámci neoliberálneho kapitalizmu – jednej horšej (pre druhého) ako druhej. Prepínanie medzi láskou a nenávisťou prameniacou z pocitu hlbokej straty môže otočiť nové pohľady na rúcajúce sa doktríny o práci, vzťahu človeka a prírody, vzťahu k sebe samému a ku svojej zraniteľnosti. Vybrané diela sú odrazovým mostíkom rozmýšľania o nasledovných (a ďalších možných) otázkach: Aký je politický potenciál melanchólie? Ako prekonať melanchóliu? Kto je dnes melancholickým subjektom? A čo s tým má dopekla Saturn?
M. Urbanová