Otvorenie výstavy: štvrtok 18. mája 2023 o 17 h
Trvanie výstavy: 19. 5. – 9. 9. 2023
Miesto konania: Považská galéria umenia v Žiline, výstavné priestory na II. poschodí
Kurátor: Simone Fritelli

Meno florentského vizuálneho umelca Paola Masiho (Florencia, 1933) je spojené s neustálym hľadaním a experimentovaním v umení druhej polovice dvadsiateho storočia. Jeho maliarske začiatky sa neskôr pretavili do skúmania nových možností umeleckého vyjadrenia. V šesťdesiatych rokoch sa venoval výlučne experimentovaniu s presvedčením, že tvorba podlieha neustálej zmene. Bolo to obdobie spolupráce s umelcami ako Lanfranco Baldi, Auro Lecci, Maurizio Nannucci či hnutím estetického výskumu Centro F/Uno (1967-70). Istý čas strávil v New Yorku, kde sa zameriaval na najjednoduchšie formy mestskej architektúry ako kanalizačné poklopy, múry, dlažba, tie zachytával polaroidom alebo technikou frotáže.

V roku 1974 založil vo Florencii spolu s Mauriziom Nannuccim a Mariom Mariottim neziskové umelecké združenie Zona, ktoré malo slúžiť ako platforma na výmenu umelecký skúseností z domácej i medzinárodnej scény. Na tento počin nadviazal v roku 2000 v zoskupení Base.
Masi je veľmi plodný a uznávaný umelec nielen v Taliansku aj v zahraničí. Za zmienku stojí jeho účasť na Bienále v Benátkach (1978); na 11. rímskom Quadrienále (1986) ale aj výstavy jeho diel v umeleckých galériách ako Kunstlerbücher vo Frankfurte nad Mohanom, Erwitert Photographie Wiener Secession vo Viedni (1980), v parížskom Centre Georges Pompidou (1985), v rámci projektu Arte in Toscana 1945-2000 v Palazzo Strozzi vo Florencii a v Palazzo Fabroni v Pistoi (2002) či výstava Pittura Analitica. I percorsi italiani 1970-1980 v Museo della Permanente v Miláne (2007).

V roku 2018 vytvoril pre bývalú väznicu Murate vo Florencii dielo s príznačným názvom 40000 klincov. Predstavuje akúsi zemepisnú mapu bolesti, kde sa múr stáva objektom utrpenia, bolesti spôsobenej údermi kladiva a ranami klincov zarývajúcich sa do steny. Má byť spomienkou na tých, ktorí strávili za múrmi budovy dlhé roky.
Ďalšie významné diela umelca sú súčasťou týchto galerijných zbierok: Mart v Roverete, Galéria moderného umenia v Palazzo Pitti vo Florencii a Galéria moderného umenia v Turíne.

Výstava sa koná pri príležitosti 90. výročia narodenia umelca a je jedným z ústredných podujatí 16. ročníka Talianskeho festivalu na Slovensku “Dolce Vitaj”.
Výstavu spoluorganizuje Taliansky kultúrny inštitút / Istituto Italiano di Cultura - IIC Bratislava v spolupráci s Fritelli Arte Contemporanea vo Florencii.

Paolo Masi sa narodil v roku 1933 vo Florencii, kde dodnes žije a pracuje. Jeho umeleckú činnosť možno označiť za nikdy nekončiace experimentovanie a pohrávanie sa s transformáciou materiálov. V Masiho ponímaní je tvorba kontinuálny proces rozširovania si obzorov a nachádzania nových riešení.
Jeho prvá autorská výstava (1960) sa konala vo florentskom kultúrnom centre Strozzina. Po nej nasledovali mnohé ďalšie: Numero (Florencia), Cenobio (Miláno), L’Aquilone (Florencia), Schema (Florencia), Christian Stein (Turín), Lydia Megert (Bern), d+c Mueller Roth (Štokholm), Thomas Keller (Monako), Primo Piano (Rím), La Polena (Janov), Ariete (Miláno), La Piramide (Florencia), Centro d’Arte Spaziotempo (Florencia), Galleria Studio G7 (Bologna), Fondazione Mudima (Miláno). Po vysporiadaní sa s rozvinutými technikami informelu a skúmaní nových foriem abstrakcie a nového konkretizmu sa vydal vlastnou cestou. Na podlahe a stenách rozkladal a preskupoval hliníkové tyče, zrkadlá, drôty a malé farebné lišty z plexiskla, aby rytmickým striedaním farby a priestoru pridal plochému obrazu tretí rozmer. K dvojrozmernému zobrazovaniu sa vrátil v projekte Rilevamenti esterni-conferme interne [1974 – 1976, Objektívne zistenia – subjektívne uistenia]: v roku 1974 nafotil v newyorských uliciach na polaroid kanálové poklopy, múry a dlažbu a zároveň vo svojom ateliéri pracoval na dielach Tessiture [Textúry, surové šité plátno) a Cartoni da imballaggio [Obalové kartóny], pri ktorých prvýkrát použil na zvýraznenie vnútornej štruktúry materiálu priehľadné a krycie lepiace pásky.

V roku 1974 spoločne s Mauriziom Nannuccim a Mariom Mariottim založili vo Florencii združenie, ktoré spravovalo kultúrny priestor Zona. Naň nadviazal v roku 1998 umelecký projekt Base. Za zmienku stoja kolektívne výstavy I colori della pittura. Una situazione europea. [Farby maľby. Európske prostredie.] pod kurátorským dohľadom Itala Mussu, Rím 1976], 38. ročník Bienále v Benátkach (1978), 11. Kvadrienále v Ríme (1986), Kunstlerbücher [Knihy umelca] vo Frankfurte e Erweiterte Photographie Wiener Secession [Rozšírená fotografia viedenskej secesie] vo Viedni, parížska Livres d'artistes [Knihy umelca] (Centre Georges Pompidou, 1985), Arte in Toscana 1945-2000 [Umenie v Toskánsku 1945 – 2000] (Palazzo Strozzi, Florencia, Palazzo Fabroni, Pistoia 2002), Pittura Analitica. I percorsi italiani 1970-1980 [Analytická maľba. Prierez talianskou tvorbou 1970 – 1980] (múzeum Museo della Permanente, Miláno 2007) a Alla Maniera d'Oggi. Base a Firenze [Tak ako teraz. Base vo Florencii] (Kláštor sv. Marka, Florencia 2010) a samostatné výstavy v rakúskom Bludenz, v Múzeu súčasného umenia v Lissone, v milánskej galérii Fondazione Mudima, La Torre di Babele [Babylonská veža, v bývalej továrni Lucchesi v Prato, 2016], Pittura Analitica. Ieri e oggi [Analytická maľba. Včera a dnes, Mazzoleni Art, Londýn – Turín 2017].

Pri príležitosti konania výstavy v galérii Frittelli Arte Contemporanea vo Florencii vyšla v roku 2013 vo vydavateľstve Gli Ori prvá ucelená monografia Paolo Masi. La responsabilità dell’occhio [Paolo Masi. Zodpovednosť oka], ktorú zostavil Flaminio Gualdoni.
V roku 2014 Masi pripravil v kláštornom dvore baziliky Sant’Ambrogio v Miláne inštaláciu Riflessioni Riflesse [Zrkadliace sa úvahy], ktorá neskôr putovala do sídla novín Corriere della Sera, do paláca Archiginnasio v Bologni (2015) a na námestie San Fedele v Miláne (2016). Na toto dielo voľne nadviazal ďalšou špecifickou inštaláciou Camminate come figli della luce [Kráčajte ako deti svetla] v kostole Sant'Eufemia vo Verone (2016).
Nasledovala antologická výstava vo Florencii Paolo Masi. Doppio Spazio [Paolo Masi. Dvojitý priestor], ktorú kurátorsky zastrešil Lorenzo Bruni, ako aj autorská výstava v múzeu moderného a súčasného umenia MAGA v Gallarate (2018), výstava Paolo Masi Qui [Paolo Masi je tu] v bývalej florentskej väznici pozostávajúca z 12 monumentálnych diel a projekt Arte Contemporanea [Súčasné umenie].
Najvýznamnejšie diela umelca sa nachádzajú v zbierkach múzeí Mart v Roverete a Pecci v Prate, v Galérii moderného umenia v paláci Pitti vo Florencii, v Galérii moderného umenia v Turíne a v Múzeu moderného umenia Novecento vo Florencii.