Autori: Anton Čierny a Pavlína Fichta Čierna, Vojtěch Fröhlich, Oto Hudec, Jana Kapelová a Magdaléna Kuchtová, Jaroslav Kyša, Roman Ondák, Janek Rous, Martin Toldy, Zuzana Žabková
Kurátorka výstavy: Eliška Mazalanová
Vernisáž: štvrtok 8. septembra 2016 o 17.00 hod.
Trvanie výstavy: do 9. 10. 2016

Súčasťou výstavy bude performatívna prechádzka autora Ota Hudeca s názvom Cesta na Ostrov Pála, ktorá sa uskutoční v sobotu 10. septembra 2016 so začiatkom o 15.00 v PGU vo výstavných priestoroch na 1. poschodí.

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia (www.fpu.sk).

Každodennosť? „Niečo, čo je ťažké definovať… V istom zmysle nie je nič jednoduchšie a nič zjavnejšie ako každodenný život. V ďalšom zmysle zas nemôže byť nič povrchnejšieho: je to banalita, triviálnosť, neustále opakovanie. A zas z ďalšieho uhla pohľadu nemôže byť nič viac závažnejšie. Je to existencia a „žitie“, odkrývajúce sa pred nami také, aké je, predtým než ho prepíše špekulatívne myslenie: je to presne to, čo musí byť zmenené a zároveň to, čo sa mení najťažšie zo všetkého.“
(Henri Lefebvre, Critique of Everyday Life, Vol. 2)

Každodennosť. Každodenné bytie a žitie, s jeho ubíjajúcou a odcudzujúcou realitou všedného dňa, práce a rutinných aktivít, ozvláštnených len veľmi zriedkavo, ak vôbec, výnimočným a vzácnym momentom, býva tradične vnímaná ako nevyhnutný a neuniknuteľný kolobeh, ako protiklad snov a ideálov. Namiesto rezignácie a stagnácie, namiesto čakania na vzácne okamihy dočasného prerušenia kolobehu produkcie a spotreby v krátkodobom očakávanom úniku, či namiesto takmer zabudnutej nádeje v lepšiu budúcnosť a príležitosť lepšieho života v lepšej spoločnosti, nám stále zostáva možnosť kritického myslenia. Kritiky, ktorá „znamená bezhraničné dovolávanie sa toho, čo je možné, s cieľom hodnotiť prítomnosť podľa toho, čo bolo dosiahnuté. … No je tiež otázkou určovania možného a potenciálneho…“ . (Henri Lefebvre, Critique of Everyday Life, Vol. 2)

Práve na tento spôsob kritického uvažovania o každodennom živote v súčasnom umení, ktorý však má svoju kontinuitu minimálne od šesťdesiatych rokov, sa chce výstava Potenciál každodennosti zamerať. Do vzájomnej komunikácie sa tu dostávajú práce slovenských a českých autorov mladej a strednej generácie, ktoré sú citlivým uvažovaním a prehodnocovaním žitia a zároveň aktívnym konaním usilujúcim o zmenu postoja. Orientuje sa pritom na performatívne udalosti, na záznamy a dokumentáciu špecifických akcií konaných poväčšine vo verejnom priestore. Toto hľadanie a nachádzanie potenciálneho a možností naskytujúcich sa tu a teraz môže vyjadrovať koncentrovanie sa na esenciu, na intenzívne prežívanie času, na nachádzanie krásy a estetického momentu tam, kde sa bežne neočakáva, či v triviálnych zážitkoch bežne vnímaných ako samozrejmosť. Môže tiež nadobúdať formu aktívneho konania, od taktiky, tak ako ju charakterizoval Michel de Certeau, ako nebadateľné no kreatívne konanie rezistencie voči dominujúcemu a disciplinujúcemu systému a moci. No môže tiež fungovať ako prienik umenia do každodennosti, usilujúc opäť o stotožnenie umenia a života ako prenos umeleckých aktivít do bežného života, či dokonca naopak čisto civilných aktivít do sféry umenia. Výstava tak chce byť tiež výzvou pre návštevníka k prehodnoteniu svojho vlastného uvažovania a každodenného konania.