Považské múzeum v Žiline v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, ktoré kvôli rekonštrukcii Budatínskeho hradu má dočasne zatvorené svoje výstavné priestory, vytvorilo v spolupráci s Považskou galériou umenia expozíciu drotárstva. Na prízemí galérie je prezentovaných viac ako 150 trojrozmerných predmetov a výtvarných diel z unikátnej drotárskej zbierky múzea – najväčšej svojho druhu na svete.
Históriu remesla dokladujú najtypickejšie výrobky, ktoré reprezentujú jednotlivé vývinové štádiá drotárstva – najstaršie a najjednoduchšie práce vandrovných drotárov, úžitkovo-dekoratívne predmety a detské hračky – výrobky drotárskych dielní a unikátne plastiky – prvé umelecké práce z drôtu zo začiatku 40. rokov 20. storočia. Podoby vandrovných drotárov – ich odev, vybavenie výrobky, prostredie, v ktorom sa pohybovali približuje kolekcia málo známych výtvarne kvalitných obrazov českých a slovenských maliarov z konca 19. a prvej polovice 20. storočia. Písomné materiály – ponukové listy a katalógy dielní i dobové fotografie návštevníkovi približuje elektronická obrazová prezentácia.
Inšpiratívny vklad drotárstva do modernej kultúry a umenia predstavuje princíp ručne viazaného drôtu v slovenskom výtvarnom umení nepretržite prítomný od 60. rokoch 20. storočia. V expozícii vystavujú svoje diela dve desiatky zväčša slovenských výtvarníkov, ktorých diela približujú osobitosť autorských konceptov a rozmanitosť podôb drôtu vo voľnej výtvarnej tvorbe. Umelci v drôte zhmotňujú aktuálne témy a tento materiál kombinujú s ďalšími – napríklad s kameňom, plechom, papierom, plastom. Drôt spracovávajú rozličnými technikami – nadväzujú na tradičné drotárske výplety, viažu ho technikami používanými pri práci s textilom, alebo hľadajú vlastné autorské postupy.
Spôsob inštalácie zvýrazňuje transparentnosť drôtených prác, čím sa znásobuje výtvarnosť remeselných výrobkov, ako aj významový obsah umeleckých diel.
Autorkami expozície, ktorá je otvorená od 22. apríla 2010 sú pracovníčky Považského múzea v Žiline historička Mgr. Katarína Hallonová a historička umenia Mgr. Monika Váleková, PhD.
