Otvorenie výstavy: štvrtok 28. november 2024 o 17 h
Trvanie výstavy: 29. 11. 2024 - 5. 4. 2025
Miesto konania: Považská galéria umenia v Žiline, výstavné priestory na I. poschodí
Kurátori: Mira Sikorová-Putišová a Vladimír Beskid
Grafický dizajn: Marek Mati
Spolupráca na výstave: Galéria výtvarného umenia v Ostrave

Považská galéria v Žiline prináša prvú individuálnu výstavu výraznej postavy slovenskej scény Marka Kvetana (1976), ktorý sa už etabloval aj v širšom stredoeurópskom kontexte. Autor vo svojej intermediálnej tvorbe pri formátovaní hybridných objektov a inštalácií programovo uprednostňuje analytické východiska a kritické postoje pre reflektovaní súčasnosti. V aktuálnej sérii svojich prác sa zameriava na modelovanie osobitých 3D realizácií, ironických objektov a nasýtených vizuálnych prostredí so zapojením súčasných technológií do sochárskeho procesu (digitalizácia, počítačové modelovanie, CT skeny, 3D printy a pod.).

Výstavu tvoria kľúčové série diel zo súčasnej tvorby (2020-24), kde dominuje šesť odlišných „kameňov“ na osobitých stoličkách (Cornerstone), tri zväčšeniny autorovej ruky v kostrovej podobe na antikizujúcich podstavcoch (Dotyk stvoriteľa), barokizované mutantné vázy (Nádoby dočasnosti), či kruhová inštalácia sadrových nádob, obsah ktorých skonzumoval sám autor počas covidového lockdownu (Data Storage 20.21). Tieto nosné série dopĺňajú komornejšie práce zo staršieho obdobia: neónový svetelný objekt (Archa, 2014), vertikála malých tanierov (Little Plates, 2016), či cyklus uhlíkových kresieb (Nepokojná myseľ, 2021). Marek Kvetan tak naďalej prostredníctvom objektov a inštalácií formátuje súčasný vizuálny jazyk a zúročuje svoju cestu za posledné desaťročie.
Vladimír Beskid

Diela definuje veľkorysé meradlo, zvýraznená ambivalencia estetiky, utilitárnosť v kombinácii alebo kontraste s honosnosťou a exkluzivitou materiálu. Ďalej vizuálny paradox, ale aj ten, ktorý vzniká miešaním symbolík naviazaných na jednotlivé komponenty objektov. Typickou je viditeľná minimalizácia sochárskeho „rukodielneho“ modelovania v prospech privlastňovania si obyčajných predmetov a používaním fyzicky odosobnených procesov modelácie – najmä 3D tlač, vo využívaní zdanlivo nesochárskych matérií, ktoré však majú schopnosť samogenerovania/rastu (kryštály modrej skalice).

Postupom autora pri kreovaní diel sa blíži prívlastok „hackerské“, no bez negatívnych konotácií v zmysle totálnej deštrukcie či znefunkčnenia systému, ktorým je v tomto prípade umenie a jeho vytváranie. Hackerským/narušujúcim je jeho pozícia - pôvodcu/autora rekonfigurácie, z ktorej „podkopáva“ kategóriu estetiky a jej vžité vzorce a nanovo ich formuluje. Vytvára vlastnú (anti)estetiku – atakovaním a revidovaním očakávaného – hrá sa s funkciou a účelom vecí: cez prístup ready-made, napr. boxovací mech so vsadeným včelím plátom alebo komponent prevodovky použitý nie iba ako podstavec, ale aj ako pomyselný „náhon“ nadrozmernej kostry paže. Dekonštruuje hedonistickú estetiku prezdobených barokových váz do (možno účinkom tepla) deformovanej podoby.

Pojem „hack“ sa v poslednom čase zaužíval ako smart/chytré vylepšenie (v móde či bežných pracovných postupoch). No v tomto prípade nám autor nič neuľahčuje. Naopak, navádza k dekódovaniu diel, pobáda ísť ďalej za hranicu viditeľnej vizuálnej formy a čítať diela vo všetkých významových vrstvách. Šestica objektov (Základný kameň I-VI) svojou veľkosťou útočí na prirodzené ľudské meradlo, ich mohutnosť podporuje umiestnenie na subtílnych stoličkách. Každý z nich odkazuje na konkrétny: meteorit, uhlie, uranit, kryštál kremeňa, tzv. „valúnok“ a bežný kameň. Spolu s podstavami, ktoré sa k nim významovo viažu, ako použitými readymadeami (s originálnym pôvodom): historická banícka stolička, sedliacka, školská, z vyšetrovne pracovného tábora v Jáchymove, stolička z banského úradu, otvárajú pole interpretácií a poukazujú na klimatickú krízu, nezvratné zmeny v krajine následkom ťažby, ale aj jej nevyhnutnosť v prospech spoločenskej prosperity regiónu, a naopak na „zašlú“ slávu banských miest. Vztýčené kostry rúk (Dotyk stvoriteľa), ktoré inak môžu byť aj alúziami na skelet končatiny kyborga, položené na podstavách z nefunkčných prevodoviek, vo svojej vertikále ironizujú známe gestá pridaním tretieho, nemenej známeho. Séria uhľových kresieb (Nepokojná myseľ) odkazuje na čoraz ťažšie dosiahnuteľný a dnes exkluzívny moment spomalenia, ponoru do seba a kontemplácie v súčasnej realite s obrovským pretlakom informácií každého druhu.

Otázkou je, akým smerom sa po výstave pohybovať, keďže jednotliviny – diela disponujú vlastnou autonómnosťou, ale vytvárajú tiež komplex a ich radenie určuje dynamiku prehliadky: stíšením intenzity narácie a naopak, logicky medzi nimi vznikajú väzby, a očakávanou by mala byť pointa, vznikajúca gradovaním alebo ako finále krivky pohybu po výstavnom priestore. Hoci jeho trajektóriu do veľkej miery určuje architektonická dispozícia (počiatočným rozhodnutím doľava/doprava), v závere bočných traktov sa vždy zdôrazní to, čo je lajtmotívom prezentovanej kolekcie diel. Každé z nich - explicitne (napr. hyperrealisticky uchopené formy autorovho tela – ruky, prst), alebo menej (východiskom kostry paží je reálny CT sken končatiny výtvarníka) či sofistikovane (kompozícia odliatkov obalov produktov, ktoré spotreboval počas lockdownu, boxovací mech) odkazuje na aspekt telesnosti. Celkovo je však tento faktor potlačený, prítomný je skôr na pozadí a prevyšuje ho „posh“/elegantná a precízna forma diel, kde emócia naviazaná na symbol, význam a použitú metaforu je v druhom pláne.

Latentné stopy po (ne)prítomnom tele, resp. len jeho fragmenty odkazujú na posthumánny charakter dneška. Akcentovaný je v spomínanej pomyselnej pointe, vždy v závere prehliadky: hedonizmus (v estetike) barokových váz je vlastný aj erotickému snímku – autorom je však transformovaný do sterilnej odosobnenej (hoci vizuálne pôsobivej) geometrickej podoby. Podobne Archa na opačnej strane, je viac odkazom na archetyp archy, vyviazaným však z bežných súvislostí. Zdôraznená je len forma (a jej prázdno), formulovaná strohým konštruktivisticky prísnym a chladným jazykom.
Mira Sikorová

Marek Kvetan (nar. 1976 v Bratislave), popredný slovenský umelec a pedagóg, žije a tvorí v Bratislave. Absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave 1995-2001), v roku 1999 – študijný pobyt na Fakulte umení VUT v Brne. Ocenenia: 2016 – laureát Nadácie NOVUM; 2010 – finalista Henkel Art Award Viedeň; 2008 – laureát Ceny NG 333, NG Praha; 2003 – Grand prix Trienále súčasnej slovenskej grafiky, ŠG Banská Bystrica. Z aktuálnych výstav: 2024 – Nádoby dočasnosti, GVUO Dům umění Ostrava; 2023 – Red Horizon, Steinhauser Gallery Bratislava; Petrus, JKG Banská Štiavnica; Pragovka Gallery Praha; 2022 – Private Agora, StroArt galéria Brno; Data Storage, Station Galéria Bratislava atď.; zastúpený v zbiekách: GBK Dordrecht, NG Praha, MOCAK Krakov, SNG Bratislava, GJK Trnava, PGU Žilina a pod.; viac info na: www.kvetan.net