MAREK KVETAN / Fake it till you make it

Otvorenie výstavy: štvrtok 28. november 2024 o 17 h
Trvanie výstavy: 29. 11. 2024 - 5. 4. 2025
Miesto konania: Považská galéria umenia v Žiline, výstavné priestory na I. poschodí
Kurátori: Mira Sikorová-Putišová a Vladimír Beskid
Grafický dizajn: Marek Mati
Spolupráca na výstave: Galéria výtvarného umenia v Ostrave

Považská galéria v Žiline prináša prvú individuálnu výstavu výraznej postavy slovenskej scény Marka Kvetana (1976), ktorý sa už etabloval aj v širšom stredoeurópskom kontexte. Autor vo svojej intermediálnej tvorbe pri formátovaní hybridných objektov a inštalácií programovo uprednostňuje analytické východiska a kritické postoje pre reflektovaní súčasnosti. V aktuálnej sérii svojich prác sa zameriava na modelovanie osobitých 3D realizácií, ironických objektov a nasýtených vizuálnych prostredí so zapojením súčasných technológií do sochárskeho procesu (digitalizácia, počítačové modelovanie, CT skeny, 3D printy a pod.).

Výstavu tvoria kľúčové série diel zo súčasnej tvorby (2020-24), kde dominuje šesť odlišných „kameňov“ na osobitých stoličkách (Cornerstone), tri zväčšeniny autorovej ruky v kostrovej podobe na antikizujúcich podstavcoch (Dotyk stvoriteľa), barokizované mutantné vázy (Nádoby dočasnosti), či kruhová inštalácia sadrových nádob, obsah ktorých skonzumoval sám autor počas covidového lockdownu (Data Storage 20.21). Tieto nosné série dopĺňajú komornejšie práce zo staršieho obdobia: neónový svetelný objekt (Archa, 2014), vertikála malých tanierov (Little Plates, 2016), či cyklus uhlíkových kresieb (Nepokojná myseľ, 2021). Marek Kvetan tak naďalej prostredníctvom objektov a inštalácií formátuje súčasný vizuálny jazyk a zúročuje svoju cestu za posledné desaťročie.
Vladimír Beskid

Diela definuje veľkorysé meradlo, zvýraznená ambivalencia estetiky, utilitárnosť v kombinácii alebo kontraste s honosnosťou a exkluzivitou materiálu. Ďalej vizuálny paradox, ale aj ten, ktorý vzniká miešaním symbolík naviazaných na jednotlivé komponenty objektov. Typickou je viditeľná minimalizácia sochárskeho „rukodielneho“ modelovania v prospech privlastňovania si obyčajných predmetov a používaním fyzicky odosobnených procesov modelácie – najmä 3D tlač, vo využívaní zdanlivo nesochárskych matérií, ktoré však majú schopnosť samogenerovania/rastu (kryštály modrej skalice).

Postupom autora pri kreovaní diel sa blíži prívlastok „hackerské“, no bez negatívnych konotácií v zmysle totálnej deštrukcie či znefunkčnenia systému, ktorým je v tomto prípade umenie a jeho vytváranie. Hackerským/narušujúcim je jeho pozícia - pôvodcu/autora rekonfigurácie, z ktorej „podkopáva“ kategóriu estetiky a jej vžité vzorce a nanovo ich formuluje. Vytvára vlastnú (anti)estetiku – atakovaním a revidovaním očakávaného – hrá sa s funkciou a účelom vecí: cez prístup ready-made, napr. boxovací mech so vsadeným včelím plátom alebo komponent prevodovky použitý nie iba ako podstavec, ale aj ako pomyselný „náhon“ nadrozmernej kostry paže. Dekonštruuje hedonistickú estetiku prezdobených barokových váz do (možno účinkom tepla) deformovanej podoby.

Pojem „hack“ sa v poslednom čase zaužíval ako smart/chytré vylepšenie (v móde či bežných pracovných postupoch). No v tomto prípade nám autor nič neuľahčuje. Naopak, navádza k dekódovaniu diel, pobáda ísť ďalej za hranicu viditeľnej vizuálnej formy a čítať diela vo všetkých významových vrstvách. Šestica objektov (Základný kameň I-VI) svojou veľkosťou útočí na prirodzené ľudské meradlo, ich mohutnosť podporuje umiestnenie na subtílnych stoličkách. Každý z nich odkazuje na konkrétny: meteorit, uhlie, uranit, kryštál kremeňa, tzv. „valúnok“ a bežný kameň. Spolu s podstavami, ktoré sa k nim významovo viažu, ako použitými readymadeami (s originálnym pôvodom): historická banícka stolička, sedliacka, školská, z vyšetrovne pracovného tábora v Jáchymove, stolička z banského úradu, otvárajú pole interpretácií a poukazujú na klimatickú krízu, nezvratné zmeny v krajine následkom ťažby, ale aj jej nevyhnutnosť v prospech spoločenskej prosperity regiónu, a naopak na „zašlú“ slávu banských miest. Vztýčené kostry rúk (Dotyk stvoriteľa), ktoré inak môžu byť aj alúziami na skelet končatiny kyborga, položené na podstavách z nefunkčných prevodoviek, vo svojej vertikále ironizujú známe gestá pridaním tretieho, nemenej známeho. Séria uhľových kresieb (Nepokojná myseľ) odkazuje na čoraz ťažšie dosiahnuteľný a dnes exkluzívny moment spomalenia, ponoru do seba a kontemplácie v súčasnej realite s obrovským pretlakom informácií každého druhu.

Otázkou je, akým smerom sa po výstave pohybovať, keďže jednotliviny – diela disponujú vlastnou autonómnosťou, ale vytvárajú tiež komplex a ich radenie určuje dynamiku prehliadky: stíšením intenzity narácie a naopak, logicky medzi nimi vznikajú väzby, a očakávanou by mala byť pointa, vznikajúca gradovaním alebo ako finále krivky pohybu po výstavnom priestore. Hoci jeho trajektóriu do veľkej miery určuje architektonická dispozícia (počiatočným rozhodnutím doľava/doprava), v závere bočných traktov sa vždy zdôrazní to, čo je lajtmotívom prezentovanej kolekcie diel. Každé z nich - explicitne (napr. hyperrealisticky uchopené formy autorovho tela – ruky, prst), alebo menej (východiskom kostry paží je reálny CT sken končatiny výtvarníka) či sofistikovane (kompozícia odliatkov obalov produktov, ktoré spotreboval počas lockdownu, boxovací mech) odkazuje na aspekt telesnosti. Celkovo je však tento faktor potlačený, prítomný je skôr na pozadí a prevyšuje ho „posh“/elegantná a precízna forma diel, kde emócia naviazaná na symbol, význam a použitú metaforu je v druhom pláne.

Latentné stopy po (ne)prítomnom tele, resp. len jeho fragmenty odkazujú na posthumánny charakter dneška. Akcentovaný je v spomínanej pomyselnej pointe, vždy v závere prehliadky: hedonizmus (v estetike) barokových váz je vlastný aj erotickému snímku – autorom je však transformovaný do sterilnej odosobnenej (hoci vizuálne pôsobivej) geometrickej podoby. Podobne Archa na opačnej strane, je viac odkazom na archetyp archy, vyviazaným však z bežných súvislostí. Zdôraznená je len forma (a jej prázdno), formulovaná strohým konštruktivisticky prísnym a chladným jazykom.
Mira Sikorová

Marek Kvetan (nar. 1976 v Bratislave), popredný slovenský umelec a pedagóg, žije a tvorí v Bratislave. Absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave 1995-2001), v roku 1999 – študijný pobyt na Fakulte umení VUT v Brne. Ocenenia: 2016 – laureát Nadácie NOVUM; 2010 – finalista Henkel Art Award Viedeň; 2008 – laureát Ceny NG 333, NG Praha; 2003 – Grand prix Trienále súčasnej slovenskej grafiky, ŠG Banská Bystrica. Z aktuálnych výstav: 2024 – Nádoby dočasnosti, GVUO Dům umění Ostrava; 2023 – Red Horizon, Steinhauser Gallery Bratislava; Petrus, JKG Banská Štiavnica; Pragovka Gallery Praha; 2022 – Private Agora, StroArt galéria Brno; Data Storage, Station Galéria Bratislava atď.; zastúpený v zbiekách: GBK Dordrecht, NG Praha, MOCAK Krakov, SNG Bratislava, GJK Trnava, PGU Žilina a pod.; viac info na: www.kvetan.net

 


MAREK KVETAN / Fake it till you make it
Exhibition Opening: Thursday, November 28, 2024, at 5 PM
Exhibition Duration: November 29, 2024 – April 5, 2025
Venue: Považská Gallery of Art in Žilina, 1st-floor exhibition spaces
Curators: Mira Sikorová-Putišová and Vladimír Beskid
Graphic Design: Marek Mati
Exhibition Collaboration: Gallery of Fine Arts in Ostrava

The Považská Gallery of Art in Žilina presents the first solo exhibition of Marek Kvetan (b. 1976), a significant figure in Slovak art who has also established a presence within the broader Central European context. In his intermedia practice, Kvetan consistently prioritizes analytical approaches and critical perspectives when reflecting on contemporary issues. His recent works focus on creating distinctive 3D realizations, ironic objects, and visually dense environments that integrate current technologies into the sculptural process (digitization, computer modeling, CT scans, 3D printing, etc.).

The exhibition showcases key series of Kvetan’s recent work (2020–24), including six distinct "stones" placed on unique chairs (Cornerstone), three enlarged skeletal representations of the artist’s hand on classicized pedestals (Touch of the Creator), baroque-inspired mutant vases (Vessels of Temporality), and a circular installation of plaster containers consumed by the artist during the COVID-19 lockdown (Data Storage 20.21). These major series are complemented by earlier works such as the neon light object (Ark, 2014), the vertical installation of small plates (Little Plates, 2016), and the series of charcoal drawings (Restless Mind, 2021). Through these objects and installations, Kvetan continues to shape contemporary visual language, reflecting on his artistic journey over the past decade.

Artistic Approach and Themes
Kvetan’s works are defined by generous scale, an emphasized ambivalence of aesthetics, and a combination or contrast of utilitarianism with the opulence and exclusivity of materials. His art often features visual paradoxes and symbolic interplay between the components of his objects. Typical of his work is a visible minimization of traditional sculptural craftsmanship in favor of repurposing everyday objects and employing depersonalized modeling processes—most notably 3D printing. He also utilizes seemingly non-sculptural materials capable of self-generation or growth (e.g., copper sulfate crystals).

Kvetan's creative process might be described as “hacker-like,” though devoid of the negative connotations of total destruction or system dysfunction. In this context, the "system" is art and its creation, with Kvetan’s position as an originator of reconfiguration undermining conventional aesthetic norms and redefining them. He crafts his own (anti-)aesthetic by challenging expectations, repurposing objects through ready-made approaches—such as a punching bag embedded with a honeycomb or a gearbox component serving as both a pedestal and a metaphorical "drive" for an oversized skeletal arm. He deconstructs hedonistic aesthetics, such as those of baroque vases, transforming them into seemingly heat-deformed shapes.

The concept of "hacking" has recently become synonymous with smart improvements. However, Kvetan’s work does not aim to simplify but rather encourages decoding and delving deeper into the layers of meaning behind his pieces. For example, his six objects (Cornerstone I–VI), each placed on a unique chair, reference specific materials—meteorite, coal, uranite, quartz crystal, pebble, and an ordinary stone—along with their contextual implications, such as mining's irreversible impact on the landscape or the past glory of mining towns. Similarly, the skeletal hands (Touch of the Creator) mounted on pedestals made of non-functional gearboxes ironize known gestures by adding a third, equally familiar one.

Interpretative Layers and Exhibition Layout
Kvetan’s works bridge individual autonomy with a coherent whole, shaping the dynamics of the exhibition. The layout alternates between moments of subdued narration and heightened intensity, creating logical connections and culminating in an overarching narrative. Each piece resonates with themes of corporeality—explicitly or implicitly—while the artist’s "posh" and precise formalism often places emotion and metaphorical symbolism in the background.

Ultimately, latent traces of the (absent) body and its fragments allude to the post-human condition of today. This theme is emphasized in the exhibition’s focal points, such as the geometric transformation of baroque vase hedonism into a sterile, depersonalized aesthetic or the constructivist rigidity of Ark, where form overtakes function.

Marek Kvetan
Born in Bratislava in 1976, Kvetan is a leading Slovak artist and educator. He graduated from the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava (1995–2001) and completed a study stay at the Faculty of Fine Arts, Brno University of Technology, in 1999. Awards include the NOVUM Foundation Prize (2016), finalist for the Henkel Art Award in Vienna (2010), winner of the NG 333 Prize, Prague (2008), and the Grand Prix at the Triennial of Contemporary Slovak Graphics, Banská Bystrica (2003). Recent exhibitions: Vessels of Temporality, GVUO Ostrava (2024); Red Horizon, Steinhauser Gallery Bratislava (2023); Private Agora, StroArt Gallery Brno (2022); and many others. His works are in collections such as GBK Dordrecht, NG Prague, MOCAK Krakow, SNG Bratislava, and more. For more information, visit: www.kvetan.net