14.5. – 20.6.2010
Kurátor: Mgr. Milan Mazúr
Dovoľte nám pozvať Vás na derniéru výstavy v utorok 15. júna 2010 o 17.00 hod vo výstavnej sieni na prvom poschodí Považskej galérie umenia v Žiline
Derniéra sa uskutoční za osobnej účasti autora Roberta Malquoriho a riaditeľky Talianskeho kultúrneho inštitútu Dr. Teresy Triscari, kultúrnej atašé Talianskeho veľvyslanectva v Slovenskej republike.
Roberto Malquori sa narodil v roku 1929 v Castelfiorentino. Keď roku 1970 vniklo vo Florencii Hnutie 70, ktoré vymýšlalo teórie o technologickom umení vyznačujúcom sa sebairóniou a sebakritikou a snažilo sa ho kombinovať s inými umeleckými disciplínami: poéziou, sociológiou, fotografiou, divadlom a inými, Malquori sa k nemu pridal organizovaním rôznych výstav a podujatí.
Po tom, čo uskutočnil svoju prvú autorskú výstavu v roku 1964 v Galérii L’Indiano vo Florencii, Malquori navštívil Bienále v Benátkach, kde si všimol istú súvislosť jeho vlastnej tvorby s dielami Roberta Rauschenberga a Jaspera Johnsa, hlavnými predstaviteľmi amerického Popartu.
V roku 1965 sa stáva súčasťou hnutia “Bauhaus Situazioniste”, ktoré Jörgen Nash založil po odlúčení sa od skupiny Guya Deborda “Internazionale Situazionista”. Situacionizmus mal za cieľ vytvárať priestor, v ktorom by sa jedinci mohli vedome zúčastňovať na živote a nebyť len pasívnymi pozorovateľmi, masmédiami ponúkaného predstavenia: toto bolo jedným z cieľov Malquoriho tvorby, ktorého sa nevzdáva ani počas svojho aktívneho pôsobenia v švédskom hnutí; Jeho posledná výstava sa uskutočnila v roku 2001 v Drakabygget v Goteborgu. V roku 1969 sa zaradil medzi umelcov, ktorí podporili iniciatívu “Centro Tèchne”, založenú Eugeniom Miccinim.
Malquori sa uchyľuje k časopisom a k všetkému čo ponúka dennodenne konzumná publicistika a pristupuje k tomu so svojskou technikou prenosu tlačiarenských farieb, vytvára nové obrazy plné tvárí, postáv, odkazov, nápisov, čím ich vytrháva z pôvodného kontextu a pripisuje im nové významy. V súvislosti s jeho dielami sa hovorilo o atmosfére lunaparku, ale aj posledného súdu a miniatúrneho kódu. Malquori nám predstavuje svet prostredníctvom obrazov poskladaných z obrazov a ponúka nám súčasný svet uchyľujúc sa k tým istým materiálom, ktoré nás dennodenne zaplavujú a kde sa len ťažko odoláva masmediálnemu vplyvu. Malquori podáva protijed voči očividným okultným našepkávačom masovej komunikácie. Ide o pretrvávajúcu výzvu k našej osobnej a kolektívnej pamäti, ktorá dovoľuje každému pozorovateľovi využiť jeho diela individuálnym a uvedomelým spôsobom. Jeho tvorba sa môže jednoznačne zaradiť do umeleckého prúdu Popartu so spoločnými provokatívnymi prvkami New Dada.
