9.12.2010 – 13.2.2011
Kurátorka: Mgr. Mira Sikorová
Nina Šošková (narodená v roku 1983 v Žiline) je absolventkou Katedry sochárstva na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici (doc. Juraj Sapara), kde momentálne pôsobí ako doktorandka. Okrem výtvarného programu v oblasti sochárskych médií – najmä v objekte a inštalácii, sú paralelnou sférou jej tvorby práce vo verejnom priestore, kde infiltrovanými inštaláciami odhaľuje paradoxy jeho foriem, funkcie, ale komentuje nimi aj jeho význam a genius loci.
Výstava Biely sex ju predstavuje ako sochárku, pre ktorú parametre priestoru znamenajú dôležitú časť integrity diela, čo sa odráža najmä v prácach typu in – situ. Sú v nich čitateľné dve čiastočne sa prelínajúce línie: uvažovanie o identite, jej nosičoch transformovaných cez telesný odtlačok, stopu, prípadne telesnú tekutinu (slinu), ktoré odkazujú na jedinečnosť DNA každého z nás. Druhým aspektom je zaoberanie sa procesmi očisty a hygieny. Na pertraktovanie týchto tém, ktoré by mohli smerovať ku vyjadreniu prostredníctvom akčných foriem výtvarného a využitiu videomédia, autorka siaha po sochárskom jazyku, no neneguje to ich autenticitu. Podčiarkuje ju použitie symboliky, ktorú v sebe nesú jednotlivé materiály, resp. komponenty inštalácií. Ďalej si všíma a pracuje so schopnosťou samo očisty v biologických procesoch, čo sa odráža v používaní vosku, prirodzeného prírodného produktu.
Práce autorky obsahujú prvok polarity. Je prítomná v site-specific realizácii Sterilita (2008), kde priestor toalety konzervovala voskom. Privlastneným procesom regulácie znečistenia, pochádzajúcim z prírody, a použitím biologického materiálu, mu dala nové parametre, nielen vizuálne, ale a iné (najmä príjemné) čuchové, ktoré sú v opozícii s tradičnou predstavou a skúsenosťami s týmto miestom. Podobnou črtou sa vyznačuje aj objekt/umývadlo Sterilita II. (2010), v ktorom využitím rovnakej stratégie relativizovala možnosti bežnej hygieny. Názov interaktívnej inštalácie Biely sex (2009), zastrešujúci jej prezentáciu, opäť vytvára priestor pre paradox. Bielym sexom býva označované substituovanie nedostatku sexuálneho života prehnaným dôrazom na konzumáciu jedla, no predovšetkým na telesnú hygienu. Tá sa odráža v kumulovaní nadbytočného množstva kozmetiky v kúpeľni. Avšak názov realizácie je opozícii voči charakteru inštalácie samotnej – kúpeľňových artefaktov výlučne čiernej farby. Inštalácia disponuje a ďalším opozitom prítomným v jej forme a fungovaní, ktoré svojou prítomnosťou spúšťa prítomnosť jedinca. Neprítomná biela, ako všeobecne chápaný znak čistoty, stojí v opozícii voči prítomnej čiernej, symbolizujúcej znečistenie, a tým neguje predstavy o kúpeľni ako o očistnom priestore. Prvok polarity ešte viac graduje v latentne, iba pod UV svetlom viditeľných, stôp po telesnej prítomnosti človeka.So zanechávaním stôp ako odkazov na prítomnosť jedincov – návštevníkov, operuje aj objekt Rohož (2010). Nadobúda širší rámec, ktorý podmieňuje najmä jeho presne určené umiestnenie autorkou. Prechod cez ňu je metaforou očisty v mentálnom nastavení jedinca, nevedomým, či naopak z jeho strany akceptovaným, zbavením sa zábran, ktoré by mohli znemožňovať komunikáciu s výtvarným umením pred vstupom do priestoru výstavy. Opačne pri východe zas (s použitím jemnej irónie) je kontakt s ňou „reguláciou“ miery zážitkov, informácií a poznatkov, ktoré v návštevníkovi zostávajú.
