Kurátor: Roman Popelár
11. 3. – 18. 4. 2004

Tvorba Patrika Kovačovského (1970) prešla za 10 rokov jeho aktívneho pôsobenia na slovenskej výtvarnej scéne viacerými etapami, ktoré podliehali formálnym aj obsahovým zmenám. Tie na počiatku vychádzajú z procesu študijného zamerania, kedy vytvára kombináciou širšieho spektra materiálov inštalácie v duchu neokonštruktivizmu, pričom dôsledne sleduje estetickú stránku svojich prác. Po úspechu v prestížnej súťaži Mladý výtvarník roka ´96 (dnes Cena Oskára Čepana, ktorú Kovačovský získava ako prvý na Slovensku), odchádza na štipendijný pobyt do USA, ktorý je ďalším medzníkom v tvorbe. Aktívne začína pracovať s médiom fotografie, filmu a vtedy novými počítačovými technológiami, ktoré transformuje do objektov, či inštalácií. Asi najznámejším z tohto obdobia je megaprojekt s názvom blimp z r. 1998 (inštalovaný v trnavskej synagóge v rámci cyklu Pamäť miesta 6 v kurátorskej koncepcii Jany Geržovej), kde na obrovskú vzducholoď, vznášajúcu sa v priestore objektu, premieta sekvencie z filmu natočeného počas pobytu v USA.
Na prelome storočí sa navonok zdá, že autor sa utiahol do úzadia. Aktívne sa však zúčastňuje medzinárodných výstav a sympózií konajúcich sa prevažne v zahraničí , ako aj domácich súťaží (1995-2001 – víťaz 11 cien NBS). Popri sochárskych a početných filmárskych aktivitách sa zaoberá maľbou, kde kľúčovým prvkom je práca s farbou.
Pri komplexnom pohľade na tvorbu i osobnosť autora si môžeme všimnúť niekoľko zaujímavých faktov: v prvom rade je to zmysel pre detail, ktorý s precíznosťou dizajnéra zdôrazní, alebo naopak – programovo vyabstrahuje. Ďalej je to zmysel pre formálny experiment – aplikácia viacerých tradičných materiálov či techník v prospech výsledného efektu. A naopak je to práca s novými technológiami, ktorých možnosti využíva na celkovú analýzu reality či fikcie v umení.